Island je IN

Autor: Gabriela Palai | 25.5.2016 o 11:52 | (upravené 12.9.2016 o 12:14) Karma článku: 7,14 | Prečítané:  1768x

Mať neutrálny postoj k Islandu, je podľa môjho názoru nemožné. Buď si vás táto drsná krajina získa hneď potom, ako vystúpite z lietadla alebo vám bude pripadať veľmi biedna, neprístupná a nudná.

Mať neutrálny postoj k Islandu, je podľa môjho názoru nemožné. Buď si vás táto drsná krajina získa hneď potom, ako vystúpite z lietadla alebo vám bude pripadať veľmi biedna, neprístupná a nudná. Ľudia, ktorí sa slobodne rozhodli utratiť svoje ťažko zarobené peniaze na to, aby videli tento kus zeme, majú pravdepodobne už primárne vytvorený pozitívny prístup k všetkému, čo im Island môže ponúknuť a súčasne hlboko zakorenené presvedčenie, že ich Island nesklame. Očakávania pravdepodobne závisia od toho, koľko majestátnych fotiek Islandu ste videli, koľko vašich známych vám o ňom rozprávalo prehnané a nadnesené príbehy a koľko neskutočných  mýtov o Islande sa vám už dostalo do uší.

Tí, ktorí si nedali prílišnú prácu so zisťovaním informácií o danej krajine a vkladajú väčšinu svojich nádejí do fantastických fotiek (ktoré musel už v nejakej podobe vidieť každý, kto má založený facebookový, či instagramový účet alebo aspoň priemerne používa internet), môžu byť v konečnom dôsledku veľmi prekvapení, či dokonca sklamaní. Stále sa objavuje tá istá scenéria, tie isté hnedé kopce, sem tam nejaký strom, všadeprítomne pasúce sa ovce, čierne lávové polia a cesty, ktoré u nás nazývame treťou kategóriou.  Jednoducho nuda.

Sami Islanďania často nechápu, čo môže turistov z celého sveta priťahovať na krajine, kde nie sú stromy. Naopak, kde široké čierne pláne pokrýva iba mach a kde je počasie všeobecne považované za nie príjemné (pre cudzincov). Jednou z možností je fakt, že ľudia sú dnes natoľko prepodnetovaní, priveľmi „civilizovaní”, v neustálom kontakte s inými ľuďmi, v priestore, kde je všetkého a všetkých veľa, že začínajú vyhľadávať destinácie, kde nie je nič. Potreba na chvíľu nestretnúť iných ľudí, byť v úzkom kontakte s prírodou, je pravdepodobne dôvod, prečo destinácie  typu “middle of nowhere” získavajú na popularite.  

Island je aj preto IN a stáva sa každý rok obľúbenejším. Jeho atraktivita stúpla natoľko, že s prekvapením nakoniec zisťujete, že počet vašich známych, ktorí navštívili Island, je vyšší ako počet tých, ktorí preležali dovolenku v tradičnejšom Tunise či v Egypte. Je zaujímavé, že to, čo je módne, sa prejavuje už aj v oblasti, akou je cestovanie. Vidíme všetky tie články, fotky, usmiate tváre, ktoré nás na Facebooku a na rôznych blogoch uisťujú, že väčšie dobrodružstvo sme ešte nezažili a že prichádzame oveľa, ak tam hneď budúci mesiac neodletíme. Fotka s čakanom v ruke a s mačkami na nohách vzbudzuje predsa rešpekt, aj keď pravdou je, že ste ho vôbec nepoužili a že už samotná sprievodkyňa vám  vkladá čakan do rúk so slovami, že ho potrebujete tak maximálne na podopieranie.

Je náročné nepodľahnúť tlaku a pri plánovaní ďalšej dovolenky nesiahnúť po tom, čo toľkých ľudí očarilo a čo je v poslednej dobe propagované tak, že rozmýšľate, či islandská vláda neprišla na skvelý podprahový spôsob, ako prilákať turistov do svojej krajiny a vykresliť ju tak, že nemôžete odolať. Hlavne ak viete, že Islanďania majú talent predať takmer čokoľvek, čo nabudený turista v stave dovolenkového opojenia považuje za suvenír, ktorým zdokladuje svoju prítomnosť na tomto ostrove.  V každom tovare, alkohole, nápoji je „zaručene“ voda z ľadovca … čistá, nedotknutá, 100% prírodná. Každý kameň, pod ktorý nalepíte kus papiera s menom (je zaručene sopečného pôvodu, určite najmenej tisíc rokov starý), sa stáva vhodným predajným artiklom. Čo tam po tom, že je to len kus odpadu, čo zostal po stavbe cesty Ringroad. Áno, trochu prehnaný popis, no pre miestnych, ktorých sme stretli, vcelku úsmevná súčasť turistického biznisu na Islande.

Pre tých, ktorí premýšľajú o Islande ako o budúcej dovolenkovej destinácii len preto, aby sa zapojili do klubu: „Aj ja som bol na Islande“ a odškrtnú si ďalšiu kolónku zo zoznamu, čo by som mal urobiť, mám jednu radu: „Necestujte tam!“ Pre ostatných, ktorí majú silnú potrebu Island navštíviť a neutíchajúci vnútorný pocit, že práve oni sú na to stavaní, bude Island krajinou z inej planéty, kde nájdete veci, ktoré nikde inde neuvidíte. Kde sú farby veľmi intenzívne, vzduch voňajúci sírou, hory tak blízko a všetko nádherné rozľahlé.  Je to miesto, kde ako napísal niekto iný, sa musíte stať geológom, prírodovedcom alebo minimálne fotografom. Všetkým, ktorí majú v pláne zamilovať sa do tejto krajiny, ponúkam nasledujúce fakty, ktoré boli pre nás osobne (mňa a môjho manžela) veľmi zaujímavé, prínosné a poniektoré aj zábavné.   

 

1. Island a EÚ

Hneď pri prvom kruhovom objazde, pár kilometrov od letiska Keflavík, vás Islanďania prostredníctvom bilboardu informujú o tom, že síce ďakujú, ale do EÚ ísť nechcú, čo bola prvá vec, nad ktorou som v súvislosti s Islandom, začala hneď po príchode premýšľať. V roku 2009 si síce Islanďania prihlášku do EÚ podali, no v roku 2015, ju po prehodnotení pozitív a negatív stiahli a nateraz tento krok nepovažujú za dôležitý. Island je členom európskeho hospodárskeho a taktiež schengenského priestoru, ktoré im zabezpečujú mnohé výhody: ako voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, rovnako ako ostatným krajinám EÚ.  Islanďania majú pravdepodobne túžbu po nezávislosti hlboko zakorenenú, keďže podľa štatistík Európskej komisie viac než 85% z nich považuje nezávislosť za citujem: “veľmi dôležitú”.

​2. Islandský jazyk

Islandčina je starogermánsky jazyk, ktorý pôvodne vznikol zo staroseverčiny resp. zo starej nórčiny. Z tohto dôvodu dokážu Islanďania porozumieť starým nórskym textom. Moderná islandčina sa veľmi od tej pôvodnej (od staroislandčiny) nelíši, čo súvisí pravdepodobne s izoláciou ostrova od ostatných krajín a tiež jazykov. Islanďania majú však jednu zvláštnosť, ktorá nám ostatným, ktorí rozprávame len pri výdychu, príde prinajmenšom zaujímavá. Neviem, kde má tento zvyk pôvod a aké ma pozadie, ale Islanďania rozprávajú nie len pri výdychu, ale takisto, keď sa nadychujú. Vyskúšajte si to.

3. Islandské kone

Islandské kone, ako asi väčšina vecí, pochádzajú z Nórska. Postupným krížením s koňmi z Írska a Škótska vzniklo nové plemeno – Islandský poník. Od roku 930 je na území Islandu zakázaný chov iných plemien, aby sa zachovala čistota tohto plemena. Domáci sú na nich veľmi hrdí a v súčasnosti patria aktivity spojené s koňmi k základným turistickým atrakciám. Okrem svojho špecifického vzhľadu a schopnosti dožiť sa až 30 rokov, vynikajú ešte jednou zaujímavosťou. Islandské kone totiž oddychujú a spia po ležiačky. Takže ak pôjdete na Islande okolo výbehov a uvidíte kone ležiace na zemi, môžete byť naďalej pokojní. Nie sú mŕtve, pravdepodobne iba spia. Pravdepodobne.

4. Island a golf

Napriek poveternostným podmienkam ho Islanďania hrajú.  Islanďania milujú golf alebo to tak aspoň na prvý pohľad vyzerá. Golfové ihriská nemajú farbu, akú by ste očakávali a ich poloha je často pre našinca nepochopiteľná. Viem si však celkom dobre predstaviť, že s ihriskom nachádzajúcim sa pod vysokými horami, v teréne s "miernym" sklonom a vetrom, ktorý tam duje skoro neustále, môže byť i taká nudná hra ako golf odrazu zaujímavou a nepredvídateľnou.

5. Island a stromy

Island je známy ako krajina bez stromov, takže keď tam priletíte, očakávate, že tam ani žiadne nebudú. Možno vás to prekvapí, ale stromy tam majú. Samozrejme sa to nedá porovnať s lesmi ako ich poznáme my, ani rozlohou, ani hustotou a už vôbec nie výškou stromového porastu, ale stromy to predsa len sú. História hovorí, že v dobe, keď bol Island prvýkrát osídlený Nórmi (pred 1100r.), sa stromy nachádzali na území od kopcov až po pobrežie. Približne 28% ostrova bolo pokrytých brezami a 60% ostatnou vegetáciou. Pôvodní osadníci použili existujúce drevo na stavbu lodí a obydlí a statočne rozširovali poľnohospodársku pôdu. Dnes pokrýva les len 1% ostrova a plocha zarastená vegetáciou sa znížila približne na polovicu. Nadmerná pastva, odlesnenie a tiež drsné klimatické podmienky prispievajú k silnej erózii pôdy. Tá je spolu s nepriaznivou kvalitou tamojšej pôdy problémom, ktorý v súčasnosti trápi Island a ktorý sa od roku 1907 snaží Island riešiť. Ťažko vzniknutú pôdu často odnáša vietor a aj preto môžete pozdĺž fariem vidieť vysadené stromy, ktoré majú okrem spevnenia pôdy zabrániť piesočným búrkam. Jačmenica je až 1m vysoká tráva, ktorá sa spolu s výsadbou Lupiny používa na spevňovanie pieskových dún a odhalených oblastí. V meste sa stretnete skôr s brezami, topoľmi, v ostatných častiach častejšie s ihličnanmi ako sú smreky a jedle.  

Aj keď momentálne predstavuje znovuzalesnenie pre Island obrovský problém, ľudí v tejto krajine neopúšťa humor, čoho následkom je aj niekoľko vtipov na túto tému. 

“Čo musí urobiť Islanďan, keď sa stratí v lese? Postaviť sa.”

 

V pokračovaní s pracovným názvom:  "Iceland, I miss you" rozoberieme ďalšie podnety, vnemy a zážitky, ktoré nás na Islande oslovili. 

 

Ďalšie fotky nájdete na mojom instagrame: https://www.instagram.com/travel_with_pcphotography/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?