reklama

500. výročie zákonu o čistote piva alebo Mníchov mesto piva

Priemerný Bavor skonzumuje za život (od narodenia po smrť) 150 litrov piva ročne. Táto štatistika posúva Bavorov na prvé priečky v konzumácií piva v Nemecku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Mníchov je mestom piva, pivární, pivných záhrad (biergarten) a pivných osláv. Z tohto prozaického dôvodu by mali základné informácie turistu smerujúceho do Mníchova určite obsahovať poznatky týkajúce sa piva, pivnej mníchovskej kultúry a špecifického vzťahu, ktorý majú Mníchovčania k tomuto zlatému moku. Mníchovčania sú na svoju mnohoročnú tradíciu varenia piva nesmierne hrdí a jeho pitie a veci s tým spojené, sú súčasťou ich typického správania sa. Je to zároveň najznámejšia pivná kultúra, ktorú poznajú, oslavujú a napodobňujú ľudia na celom svete.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Byť v Mníchove, neochutnať pivo, nezájsť do niektorej z biergarten, nenavštíviť Hofbräuhaus alebo inú známu piváreň, je ako byť v Paríži a nevidieť Eiffelovku alebo cestovať tisíce kilometrov do Peru a minúť Machu Picchu. Pivo a Mníchov, špecifický dlhoročný stabilný vzťah prejavujúci sa oddanou láskou, lojalitou a každodenným spojením. V ostatných krajinách vnímajú ľudia pivo ako zdroj pôžitku, ako nápoj, ktorý im chutí, zaháňa smäd v letných mesiacoch, spríjemňuje rôzne udalosti, stretnutia, voľné chvíle. V Bavorsku je pivo ešte niečím viac. Prirovnanie piva k vode alebo k základnej potravine nebude prehnané. Pivo tu spĺňa všetky vyššie spomínané funkcie, no má popri tom ešte významné postavenie. Stalo sa hlbokou súčasťou kultúry vychádzajúcej z histórie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pitie piva z litrových krígľov s cudzími ľuďmi za jedným dlhým stolom, spoločné pohupovanie sa do melódie, množstvo bicyklov opretých pred biergarten, davy ľudí mieriacich za pekného počasia s prepravkami piva v rukách k Isaru, rodiny s deťmi na nedeľňajšom obede v biergarten, pivo na raňajky... to všetko je typický obraz Mníchova. 

Mass a polliter
Mass a polliter (zdroj: pc photography)

Pivný zákon: synonymum kvality

Pre všetky miestne pivá platí “zákon o kvalite piva” (ďalej len Reinheitsgebot), ktorý zaručuje, že bavorské pivo obsahuje iba štyri klasické ingrediencie: vodu, slad, chmeľ a kvasnice, bez pridania konzervačných látok, stabilizátorov, dochucovadiel, farbív alebo iných prísad. Tieto vybrané zložky sú zvyčajne lokálneho charakteru. Kvasnice sa do znenia zákona dostali až v roku 1800 po objave Louisa Pasteura.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Máj na Viktualienmarkt
Máj na Viktualienmarkt (zdroj: pc photography)

Je však ľahko možné, že nájdete niekoľko rozdielnych dátumov vzťahujúcich sa k tejto udalosti. Na tabuľke vyvesenej na máji v strede Viktualienmarkt (v centre mesta) sa pri nadpise “Muenchner Reinheitsgebot” nachádza rok 1487. Ako vidno na fotke pod textom, tento dátum uznávajú aj niektoré konkrétne pivovary v Mníchove. Oficiálne záznamy však uvádzajú ako rok, keď vstúpil do platnosti tento zákon, rok 1516.

Obrázok blogu
(zdroj: pc photography)

Už v roku 1447 vydala mníchovská mestská rada vyhlášku požadujúcu, aby všetky pivovary používali pri výrobe piva iba slad, chmeľ a vodu. Táto vyhláška bola predchodcom toho, čo prišlo o pol storočia neskôr v podobe slávneho zákonu o čistote piva - Reinheitsgebot. Bavorský vojvoda Albrecht IV. prinútil v roku 1487 všetky pivovary v meste Mníchov k oddanosti k vyhláške z roku 1447. Okrem toho, zaviedol v meste cenovú reguláciu piva. V zime mal stáť mass, teda 1l piva, jeden strieborný fenig, v lete dva. Tento cenový rozdiel kompenzoval pivovarníkom náklady za spotrebovanie väčšieho množstvo obilia a skladovanie silnejšieho piva, ktoré sa konzumovalo v lete. Aj keď pred rokom 1516 existovalo mnoho miest, kde táto regulácia platila, v tomto roku bol daný zákon rozšírený na celé Bavorsko a so značným oneskorením v 20. storočí, aj na celé Nemecko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Oficiálne bolo pomenovanie „Reinheitsgebot“ ako synonymum kvality prijaté na zasadnutí parlamentu 4.marca 1918. Odvtedy sa táto značka používa na pivách, ktoré spĺňajú isté požiadavky, teda varia pivo len zo spomenutých surovín. Mníchovské pivo bolo v roku 1998 uznané ako ochranná známka EÚ.

Ochranná známka na fľaši
Ochranná známka na fľaši (zdroj: pc photography)

Označenie German Beer Purity Law alebo Reinheitsgebot nájdete aj na fľašiach vyrobených v zahraničí napr. v Anglicku, v USA alebo aj v susednej Českej republike. O reálnom uplatnení tohto zákona mimo Bavorska sa vedú farbisté diskusie a existuje názor, že používanie tohto označenia, je skôr reklamným ťahákom ako pravdivým stavom. Jedinou krajinou 100% dodržiavajúcou obsah tohto zákona je Bavorsko, kde je pridávanie iných surovín do piva kontrolované úradom pre zdravie a bezpečnosť potravín - Bayerisches Landesamt für Gesundheit und Lebensmittelsicherheit.

Jedna z najstarších svetových regulácií týkajúca sa jedla a pitia, ktorej dôsledky trvajú dodnes, bola v skutočnosti dôsledkom strastiplného obdobia bavorskej histórie, keď armády znepriatelených vetví Wittelsbachovcov vyplienili zem vo vojne o následníctvo v rokoch 1503 - 1505. Landshut a Mníchov uzavreli dohodu, že ak jedno z panstiev nebude mať mužského následníka trónu, druhý sa automaticky stane vládcom oboch panstiev. A to sa následne stalo v Landshut-e, kde vojvoda Georg a jeho žena Jadwiga menovali svoju dcéru Elisabeth za nasledovníčku trónu, čo Mníchov vychádzajúci z predchádzajúcej dohody, neakceptoval. Elisabeth aj s manželom počas vojny zomrela. Víťazom sa stal Mníchov. Rozdelené vojvodstvá boli po vojne zmierené, čo si vyžadovalo právnu reformu a zosúladenie rozdielnych bavorských zákonov. V roku 1516 bolo územie rozdelené medzi bratov Wilhelma IV a Ludwiga X. 23. apríla na stretnutí prehodnocujúcom delenie majetkov v Ingolstadte prijali nové zákony - vrátane spomínaného zákonu o čistote bavorského piva. Preložený text nariadenia je nasledujúci: „Ďalej chceme zdôrazniť, že v budúcnosti vo všetkých mestách a aglomeráciách v krajine musia byť jediné prísady používané na varenie piva jačmeň, chmeľ a voda".

Prvotným cieľom pivovarských predpisov bolo zabezpečenie kvality piva. Na mnohých miestach sa občania sťažovali, že niektoré pivovary používajú zložky s nižšou kvalitou. Pred chmeľom boli ako arómy pri varení piva používané jedovaté byliny, čo viedlo k nebezpečným stavom intoxikácie. Pivári často trpeli silnými bolesťami hlavy a halucináciami. Na zafarbenie piva sa používal napríklad uhoľný prach. Krieda alebo dokonca muchotrávky na zjemnenie chuti. Korenie, rozmarín, či dubová kôra neboli výnimkou. Ďalším dôvodom bola ochrana potravy v populácii. Zákon mal za cieľ zabezpečiť, aby pšenica alebo raž boli použité výhradne na výrobu chleba. Najslávnejšou bavorskou výnimkou bolo pšeničné pivo, ktoré mohol ako jediný variť Barón z Degenbergu. Len jemu bolo povolené používať pšenicu pri výrobe piva, čím si vojvodcovia kupovali jeho lojalitu. Keď rod Degenbergovcov vymrel, vojvoda Wilhelm IV prebral dané privilégium. Do roku 1798 držal bavorský štát monopol na pšeničné pivo a značná časť jeho príjmov pochádzala práve z tohto odvetvia. Ďalšie výnimky platili pre pivovary mimo Bavorska, pre zhora kvasené pivá ako Kölsch, Altbier alebo iné pšeničné pivá.

Od roku 1994 oslavuje Združenie nemeckých pivovarov 23. apríl ako Deň nemeckého piva.

Jednotlivé pivovary

V južnom Nemecku sa do stredoveku venovala pozornosť prevažne výrobe vína. S nárastom pestovania chmeľu sa v tomto období do popredia dostalo pivovarníctvo. Prvé pivovary vznikali v kláštoroch. Z Bavorska je aj najstarší, dodnes fungujúci pivovar na svete Weihenstephan z Freisingu založený v roku 1040. Od 13-14. storočia sa k pivovarníckemu cechu pripojili aj menšie remeselné pivovary, ktoré boli postupne v 19. storočí stále viac a viac nahrádzané veľkými industriálnymi. Začiatkom dvadsiateho storočia existovalo v Mníchove a v jeho okolí približne 25 rozličných pivovarov. Od tejto doby sa ich počet výrazne zvýšil a zo súčasných približne 1300 pivovarov situovaných na území Nemecka, sa až 50 % z nich nachádza v Bavorsku. V súčasnosti je Mníchov domovom siedmych známych pivovarov, ktoré vám chcem predstaviť a ktoré spoločne vyprodukujú šesť miliónov hektolitrov piva ročne.

Augustiner: Pivo Augustiner je považované za šampanské medzi pivami. Varí sa od roku 1328, je teda najstarším mníchovským nezávislým pivovarom. Je jediným z veľkých pivovarov, ktorý nie je v súčasnosti vlastnený nadnárodnou korporáciou. 51% podiel vlastní nadácia, ktorá zisky následne využíva na kultúrne a sociálne programy v Mníchove a v okolí. Značka je pomenovaná po mníchoch, ktorí v roku 1320 založili kláštor, kde začali variť pivo. Pivovar si na rozdiel od ostatných aj v súčasnosti zachoval dizajn klasických starých fliaš, často nazývanými "Bauarbeiterhalbe", teda robotníkov polliter. Logo pivovaru sa posledných dvadsať rokov výrazne nezmenilo. V súčasnosti sa značka stáva populárnou aj mimo Mníchova, konkrétne v Berlíne, aj napriek tomu, že sa pivovar sústreďuje výhradne na mníchovský trh. Až dve tretiny predaného fľaškového piva v Mníchove tvorí značka Augustiner. Celkovo existuje 8 rôznych druhov pív vyrábaných Augustinerom, niektoré sezónne je možné zohnať iba v Mníchove. Keď hovoríme o pive Augustiner, máme zväčša na mysli svetlý ležiak – Helles, nazývaný aj Zelený August, Zelený mních alebo jednoducho Gustl. Je to pivo s obsahom alkoholu 5,2%.

Pivá značky Augustiner
Pivá značky Augustiner (zdroj: pc photography)

Paulaner: Založený v roku 1634 mníchmi z radu najmenších bratov– Paulanerov, ktorých zakladateľom bol sv. František z Paoly. Ten je vyobrazený aj na logu značky. V začiatkoch varili mnísi pivo len pre vlastnú spotrebu. Prvé pivo, ktoré sa mohlo predávať bolo silné pivo – Bockbier. To sa stalo čoskoro po tom známym. Recept tohto silného piva sa dodnes vyrába podľa receptúry mnícha Barnabáša z roku 1774. Pivovarník Franz Xaver Zacherl kúpil tento kláštorný pivovar a ďalej pokračoval v tradícii varenia silného piva Salvator. V 1861 bola na kopci Nockherberg otvorená Salvatorská pivnica, ktorá funguje aj v súčasnosti. Paulaner ponúka cca štrnásť druhov piva, z ktorých najznámejšie je Weissbier (klasické, tmavé, ľahké, bezalkoholové, citrónové), ďalej klasické pivá svetlé a tmavé, bezalkoholové a tiež špeciality ako Októberfest pivo, Salvator, či Mníchovský ležiak plzenského typu.

Hacker - Pschorr: Vznikol v roku 1972 spojením dvoch pivovarov Hacker a Pschorr. Hacker bol založený v 1417, 99 rokov pred prijatím zákonu o čistote piva. V 18. storočí kúpil Joseph Pschorr pivovar Hacker a následne založil aj iný pivovar pod svojim menom- Pschorr. Jeho synovia si dané pivovary rozdelili. V roku 1972 sa spojili, ale pod spoločnou značkou produkovali pivo až o tri roky neskôr. V roku 1810 chcel Ludwig I. osláviť svoju svadbu a požiadal Josepha Pschorra, aby pripravil špeciálne pivo na udalosť, z ktorej sa následne stala každoročná oslava výročia svadby – Októberfest. Je uzákonené, že len šesť pivovarov sa môže zúčastniť Októberfestu, jedným z nich je aj HP. Októberfest sa každoročne koná na pozemku, ktorý bol na túto udalosť darovaný Josephom Pschorrom.

Pivá značiek HB a Hacker - Pschorr
Pivá značiek HB a Hacker - Pschorr (zdroj: pc photography)

Hofbräu: HB bol kráľovský pivovar založený Wilhelmom V v roku 1589. Jeho syn Maximilián I. (17.st.) nemal rád klasické tmavé pivo a nariadil zmeniť výrobu piva na pšeničné pivo. Súčasne zakázal jeho výrobu ostatným pivovarom v krajine, čím získal pivovar HB monopol na výrobu Weissbieru. V 17. storočí dostal pivovarník Elias Pichler úlohu vytvoriť silnejšie pivo - Maibock, ktoré neskôr zachránilo Mníchov, keď švédsky kráľ Gustavus Adolphus napadol Bavorsko počas 30. ročnej vojny a vyhrážal sa Bavorsku vypálením Mníchova. Kráľ Gustavus nakoniec odišiel v mieri, so 600tisícmi barelmi HB piva a nepresným počtom zajatcov. V súčasnosti je Hofbräuhaus povinnou zastávkou turistov.

Löwenbräu: Založený v roku 1383, ktorý sa v r. 1826 presťahoval do súčasného sídla na Nymphenburgerstrasse. Od 19. storočia je najväčším pivovarom v Mníchove.

Pivá značiek Löwenbräu a Spaten
Pivá značiek Löwenbräu a Spaten (zdroj: pc photography)

Spaten: Pivovar založený v roku 1397 často menil svojich majiteľov. Je pomenovaný po rodine Spatt zo 17. storočia. Od roku 1807 až do súčasnosti ho vlastní rodina Sedlmayerovcov. Ako prvý varili v Mníchove svetlé pivo. V roku 1922 sa Spaten spojil s Franziskanerom. Od 1997 je pivovar súčasťou skupiny Spaten – Löwenbräu.

 Franziskaner: Tento pivovar z mestskej časti Au sa nachádzal oproti františkánskemu kláštoru, po ktorom je príznačne pomenovaný. Prvýkrát bol spomenutý v roku 1363. Je súčasťou pivovaru Spaten – Löwenbräu. Varí najrozšírenejší Weissbier v Mníchove.

König Ludwig je vyrábaný pivovarom Kaltenberg, ktorého vlastníkom je princ Luitpold Bavorský, potomok posledného bavorského kráľa z rodu Wittelsbachovcov. Wittelsbachovci vládli v Bavorsku viac ako sedem storočí, od roku 1180 do 1918. Jeden z predkov súčasného vlastníka pivovaru stál pri zrode zákona o čistote piva, ďalší postavil slávnu mníchovskú piváreň Hofbräuhaus – pravdepodobne najznámejšiu krčmu, otvorenú v roku 1591. Princ Ludwig I. a princezná Thereza, ktorých svadba v roku 1810 začala slávny Októberfest, sú tiež predkovia princa Luitpolda. Dodnes žijúci princ Luitpold pokračuje ďalej v pivovarníckej tradícii, keďže je sám vyúčeným sládkom. V súčasnosti vlastní pivovar aj biergarten v meste Fürstenfeldbrück, na svojom zámku Kaltenberg.

Pivá značky König Ludwig
Pivá značky König Ludwig (zdroj: pc photography)

Typy bavorského piva

Celkovo existuje v samotnom Nemecku štyridsať rôznych typov piva a približne päťtisíc značiek. Pozrieme sa však len na tie základné, aby ste mali prehľad o tom, čo pri návšteve Mníchova ochutnať.

Bavorský Ležiak - Helles

Ležiak a svetlé pivo sú takzvané "plné piva". Do tejto kategórie patrí väčšina pív varených v štáte. Bavorský svetlý ležiak je známy ako "Helles", s obsahom alkoholu 4.5 – 6%. Helles je jedno z mála typov piva, u ktorého vieme presný dátum vzniku. 21. marca 1894 vynálezca Hellesu pivovar Spaten odoslal prvú zásielku piva na testovanie chuti do Hamburgu. Po úspechu v Hamburgu sa pivovar rozhodol, že začne vyrábať toto pivo naplno. 20 júna 1895 začal pivovar prvýkrát Helles distribuovať. Verzie s vyšším obsahom alkoholu sa nazývajú Export Helles, vychádzajúc z faktu, že pivá určené na vývoz mali v histórii vyšší obsah alkoholu, čím sa zvýšila ich trvanlivosť. V Nemecku je najobľúbenejším svetlým pivom Pilsner, v Bavorsku však vyhráva Helles, ktorému až v poslednej dobe konkuruje Weissbier. Helles sa konzumuje hlavne v lete a počas Októberfestu.

Silné pivo - Bockbier

Tradične neobsahuje štandardný Bockbier menej ako 6% alkoholu. Silnejší Bockbier, nazývaný Doppelbock – dvojitý Bockbier má okolo 7%, super silný – Eisbocks približne 8-9%, ale existujú aj silnejšie verzie. Sezóna silného piva trvá od decembra do mája. Keďže Bockbier potrebuje dlhší čas na odležanie, s varením nového piva sa začína už v októbri, aby bol pripravený na začiatok Adventu. Pre pivovarníkov je október začiatkom novej sezóny. V tomto období sa začína variť pivo z novej úrody. Vychádza to z histórie, keď bolo v 16 až 19 storočí zakázane počas leta variť pivo kvôli riziku nákazy piva. Existuje niekoľko druhov Bockbierov, odlišujúcich sa svojou farbou a silou, ktoré sú spojené s ročným obdobím, v ktorom sa varia. V decembri prichádza vianočná verzia tohto silného piva – Weihnachtsstarkbier, ktorá je obvykle tmavšej farby s jemnou čokoládovou chuťou. Vo februári a v marci s obdobím fašiangov prichádza silnejší dvojitý Bock- Doppelbock, približne so 7% alkoholu. V dnešnej dobe sa oficiálne otvára Bockbier sezóna okolo 19. marca v pivnici Paulaner na Nockherbergu Starkbierfestom, trvajúcim 2 týždne. Tejto udalosti a ochutnania paulanerského Salvator Doppelbock sa zúčastňujú známe osobnosti a často aj starosta Mníchova. V máji sa sila Bockbieru vracia do normálu a pivo má svetlejšiu farbu. Bockbier podávaný počas mája sa nazýva májový bock - Maibock alebo svetlý bock - Helles Bock.

Bavorské pšeničné pivo

Pšeničné pivo nazývané "Weissbier" je v súčasnosti veľmi populárne. Je to zhora kvasené pivo s obsahom alkoholu medzi 5 - 6 %. V súčasnosti existuje na trhu viac ako tisíc značiek tohto typu piva. Weissbier znamená v preklade biele pivo a jeho názov pochádza zo žlto bielej farby spôsobenej pšenicou, z ktorého je vyrábané. Toto pivo je nefiltrované, čo spôsobuje, že v ňom kvasinky ostávajú a je preto mierne zakalené. Filtrovaná verzia sa nazýva Kristallweizen (kryštálová pšenica), tmavá verzia Dunkelweizen (tmavá pšenica.) Iný názov pre pšeničné pivo je aj Weizenbier. Weissbier svojim výzorom a šumivými vlastnosťami pripomína šumivým vína a je tak z tohto dôvodu niekedy nazývané. Podľa zákona všetky pivá, ktoré sú označené ako Weissbier alebo Weizenbier, musia byť pripravené prinajmenšom z 50% pšeničného sladu. Väčšina bavorských Weissbier-ov obsahuje 60-70% tohto sladu, zbytok tvorí jačmenný slad. Tieto pivá sa svojou nižšou horkosťou odlišujú od Helles a Pilsnerov, keďže obsahujú menšie množstvo chmeľu. Pšeničné pivo sa začalo nazývať termínom Weissbier až vtedy, keď sa začali vyrábať klasické svetlé piva ako Helles a Pilsner. Od 19. storočia sa Weissbierom nazývalo už iba pšeničné pivo.

S ohľadom na vysoký stupeň šumenia sa odporúča skladovať Weissbier pred jeho otvorením v chlade a na tmavom mieste. Slnečné lúče sú jedným z najväčších nepriateľov pivnej chuti. Weissbier skladujeme stále v stoji. Táto poloha umožní kvasinkám usadiť sa na dne. Pivo sa podáva vo vysokých, úzkych, špeciálnych pohároch pre Weisbier, ktoré sa mimochodom nikdy neumývajú v umývačke riadu. Prílišnému peneniu zabráni, ak pohár predtým vypláchnete v studenej vode a nakloníte ho približne v 45 stupňovom uhle. Následne pomaly nalievate pivo pozdĺž steny pohára. Na dne fľaše si necháte približne 1cm piva, ktoré obsahuje kvasnice. Jemne fľašou krúživo potočíte a následne vylejte aj zvyšok. V tomto momente sa kvasinky rovnomerne rozložia v pohári a vytvoria dokonalú bielu smotanovo spenenú hlavu, ktorá je charakteristická pre správne naliatie kvasnicového ležiaku.

Zákon o čistote piva vznikol aj z dôvodu, aby sa na výrobu piva nepoužívala pšenica, ktorá bola podstatná pre výrobu chleba. V roku 1520 však udelil rod Wittelsbachovcov Degenbergovcom privilégium na výrobu pšeničného piva, samozrejme za vysoký poplatok. V roku 1567 túto výnimku potvrdili a poplatok opätovne zvýšili. Potom, čo rod Degenbergovcov vyhynul (r.1602) sa všetky ich majetky a s nimi aj právo na výrobu Weissbieru dostali do rúk vojvodu Maximiliána I. Ten rozšíril výrobu Weissbieru na celé svoje územie. Dlhé obdobie až do konca 18st. vlastnili Wittelsbachovci monopol na výrobu tohto piva. Pivo postupne stratilo na popularite a bolo neziskové, čo bol aj dôvod, prečo sa Wittelsbachovci rozhodli udeliť právo na jeho výrobu hocikomu, kto mal o neho záujem. Ani toto však nepomohlo zvýšiť záujem a do roku 1856 sa Weissbier skoro vôbec nevyrábal. V tomto roku sa totiž rodina Schneiderovcov rozhodla kúpiť licenciu na jeho výrobu a pivo vyrábajú dodnes. Od roku 1960 zažíva Weissbier comeback a jeho popularita stále stúpa.

Weissbier
Weissbier (zdroj: pc photography)

Radler

Bol prvýkrát vytvorený Mníchovčanom Franz Xaver Kuglerom, pôvodne pracovníkom železnice, ktorý si koncom 19. storočia otvoril svoje pohostinstvo Kugleralm, v preklade Kuglerove horské lúky približne 19 kilometrov od Mníchova. Keď sa po prvej svetovej vojne zvýšila popularita bicyklovania, skonštruoval pán Kugler cyklistickú trať vedúcu z Mníchova až k jeho pohostinstvu. Nepočítal však s tým, že ho v jednu júnovú sobotu v roku 1922 navštívi 13tisíc cyklistov a jeho zásoby piva nebudú tomuto počtu dostačovať. Nedostatok piva a strata zákazníkov ho priviedla k myšlienke, zmiešať zvyšné pivo s citrónovou sódou, ktorú mal v pivnici a ktorá bola takmer nepredajná. Nápoj zmiešaný v pomere 50 ku 50 prezentoval ako zámer. Tento novovytvorený nápoj mal totiž uhasiť smäd cyklistov a pomôcť im pri šťastnom návrate domov. Akt náhody a vzniknutej potreby viedol k vytvoreniu nápoja, ktorý si v krátkej dobe získal svojich stúpencov. Kuglerov „cyklistický liter“ sa stal rýchlo populárnym a prinútil ostatných prevádzkarov pohostinstiev prikročiť k jeho predaju. Svoje miesto si Radler našiel v posledných rokoch aj na Slovensku, kde sa výrobcovia pív predbiehajú v neuveriteľných chuťových kombináciách, ktoré majú s pôvodnou verziou Radleru, len málo spoločného.

Russ´n

Russ‘n je podobne ako Radler, zmes piva a limonády. V tomto prípade však ide o pivo pšeničné – teda Weissbier kombinovaný s citrónovou sódou alebo limonádou. Zlegalizovanie Russ‘n nastalo až prijatím zmien v zákone o čistote piva v roku 1993, dovtedy sa smeli jeho zložky predávať len osobitne a až na mieste miešať. Vysvetlení, ako získal nápoj svoj netradičný názov je viacero. Podľa prvej vznikol Russ‘n po prvej svetovej vojne, v období približne 1919- 1923, keď boli suroviny na výrobu piva príliš vzácne. Weissbier v tomto období nemal dostatočne plnú chuť a tak sa pivovarníci snažili, jeho zmiešaním s limonádou, zakryť “chudokrvnú” povahu tohto piva. Táto verzia sa kvôli svojej sladkej chuti stala obľúbeným nápojom ruských prisťahovaleckých robotníkov, ktorí boli podľa záznamov, zvyknutí sladiť si doma čaj. Russ’n - Maß teda znamená „ruský liter“. Ďalšia teória hovorí, že názov Russ‘n pochádza z "Riesen-Mass", niečoho ako „obrovský liter“, pretože pivo skombinované s limonádou pôsobilo pomocou peny väčšie, ako v skutočnosti bolo. Najpravdepodobnejšie je však vysvetlenie, že Russ´n - Mass alebo jednoducho Russ´n bol dielom revolučného hnutia, ktoré sa prehnalo Nemeckom v roku 1918. Prvý Russ‘n bol podávaný pravdepodobne v Mathäser Bräuhaus, v mieste pravidelných stretnutí miestnych komunistov. Nastali obavy, že vysoká spotreba piva ovplyvní revolučné ciele, takže bol vydaný rozkaz na riedenie kvasnicového ležiaku s lacnejšou a menej omamnou limonádou. Pivo sa stalo populárnym aj medzi bežnými ľuďmi. Svoje meno dostal tento nový nápoj po komunistoch, ktorých obyvatelia Mníchova nazývali Rusmi - Russ´n.

Marcové pivo - Märzen – Októberfestové pivo

Märzen je predchodca Oktoberfestbier. V stredoveku mali pivovarníci problém s varením chutného piva počas letných mesiacov, pretože pivo v lete často napadli vzduchom prenosné baktérie. Aby mali dostatočné zásoby na leto, pracovali pivovarníci nadčasy počas jari a varili v tomto období extra silné a výraznejšie pivá, ktoré vydržali dlhší čas. Märzen znamená v nemčine marcové pivo, podľa mesiaca, kedy bolo navarené. Po čase sa marcové pivo zmenilo na októbrové pivo. Keď sa skončilo leto a pivovarníci potrebovali vyprázdniť sudy na nové pivo. To znamenalo, že marcové pivo sa muselo rýchlo vypiť. Súčasné Märzen aj Októberfestbier je vždy dobre vyzreté, silnejšie pivo, minimálne 8tyždňové. Má obvykle jantárovú farbu a 5 - 6.2% alkoholu.

Tmavé pivo – Dunkel

Je tmavý ležiak, sépiovej, tmavohnedej alebo mahagónovej farby, zvyčajne s obsahom alkoholu 4.8 - 5.6%. Varenie tmavého piva má v Nemecku a špeciálne v Bavorsku dlhú tradíciu. V minulosti bola väčšina pív tmavých, pretože technologické postupy pri sušení sladu boli nedokonalé a väčšinou prepálili slad. Tmavé pivo bolo prvé, ktoré bolo regulované bavorským zákonom o čistote piva z roku 1516. V súčasnosti sa primárne varí tmavé pivo predovšetkým v Bavorsku. Najvýznamnejšími tmavými pivami importovanými napr. do USA sú Alt-Bayerisch Dunkel od Ayinger, König Ludwig Dunkel od pivovaru Kaltenberg, a Warsteiner Dunkel od Westfalie. V Nemecku je najobľúbenejšie tmavé pivo König Ludwig od pivovaru Kaltenberg.

Podvečer v biergarten
Podvečer v biergarten (zdroj: pc photography)

Výroba piva bez chemických prísad oslavuje v roku 2016 v Bavorsku svoje 500. výročie. Nikdy predtým nebol vhodnejší čas, navštíviť toto krásne mesto a na vlastnej koži vyskúšať slávne mníchovské pivá, dodnes vyrábané podľa zákona o čistote piva. Náročnejším cestovateľom – pivárom poskytnú dodatočné informácie výstavy a podujatia, ktoré sa na počesť spomínaného výročia organizujú.

Múzeum piva a októberfestu (Bier - und Oktoberfest Museum)
http://www.bier-und-oktoberfestmuseum.de

Mestské múzeum – Pivo robí Mníchov (Stadtmuseum: Bier.Macht.München) 8.4.2016 – 8.1.2017 http://www.muenchner-stadtmuseum.de/en/sonderausstellungen/797.html

Židovské múzeum: Pivo je vínom tejto krajiny (Juedisches Museum: Bier ist der Wein dieses Landes)
13.4. 2016 – 8.1. 2017
http://www.juedisches-museum-muenchen.de/temporary-exhibition/event-single/beer-is-the-wine-of-this-land-jewish-brewery-tales.html?cHash=89d31d6f8869eb9b772bef61dfc8c4f0&L=1

Festival oslavujúci 500. výročie zákonu o čistote piva - „Festival 500 Jahre Reinheitsgebot“ 22.-24.7.2016, Odeonsplatz

Najlepší spôsob, ako overiť informácie v tomto blogu a zhodnotiť ponúkané možnosti, je osobná skúsenosť. V Mníchove nájdete všetko, po čom duša bežného pivára túži. Kvalitné pivo s históriou a širokú, rozmanitú ponuku. Zážitky doplní mesto samotné, jeho architektúra, história, múzeá a galérie. Ak sa však chcete dotknúť reálneho života v Mníchove a nasať nezabudnuteľnú atmosféru, musíte navštíviť skutočnú mníchovskú inštitúciu – biergarten. Miesto, kde sa každý rozpráva s každým, kde sa na istú dobu zabúda na problémy, kde tisícky ľudí spája jediná vec a kde môžete ochutnať tie najlepšie turistické atrakcie: pivo, praclíky, obazdu, rebierka a klobásky. Ale o tom až nabudúce....

Gabriela Palai

Gabriela Palai

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Cestujem a fotografujem, spoznávam nové veci, zaujímavé miesta a krajiny. V súčasnosti žijem v zahraničí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu